05.099
नारद उवाच॥
nārada uvāca॥
[नारद (nārada) - Nārada; उवाच (uvāca) - said;]
Nārada said:
अयं लोकः सुपर्णानां पक्षिणां पन्नगाशिनाम्। विक्रमे गमने भारे नैषामस्ति परिश्रमः ॥५-९९-१॥
ayaṁ lōkaḥ suparṇānāṁ pakṣiṇāṁ pannagāśinām। vikramē gamanē bhārē naiṣāmasti pariśramaḥ ॥5-99-1॥
[अयं लोकः (ayaṁ lōkaḥ) - this world; सुपर्णानां (suparṇānāṁ) - of the Suparnas; पक्षिणां (pakṣiṇāṁ) - of birds; पन्नगाशिनाम् (pannagāśinām) - who eat serpents; विक्रमे (vikramē) - in prowess; गमने (gamanē) - in movement; भारे (bhārē) - in bearing burdens; न (na) - not; एषाम् (ēṣām) - for them; अस्ति (asti) - is; परिश्रमः (pariśramaḥ) - fatigue;]
This world belongs to the Suparnas, the serpent-eating birds, for whom there is no fatigue in their prowess, movement, or in bearing burdens. (5-99-1)
वैनतेयसुतैः सूत षड्भिस्ततमिदं कुलम्। सुमुखेन सुनाम्ना च सुनेत्रेण सुवर्चसा ॥५-९९-२॥
vainatēyasutaiḥ sūta ṣaḍbhistatamidaṁ kulam। sumukhēna sunāmnā ca sunētrēṇa suvarcasā ॥5-99-2॥
[वैनतेय-सुतैः (vainatēya-sutaiḥ) - by the sons of Garuḍa; सूत (sūta) - Sūta; षड्भिः (ṣaḍbhiḥ) - six; ततम् (tatam) - filled; इदं (idaṁ) - this; कुलम् (kulam) - lineage; सुमुखेन (sumukhēna) - by Sumukha; सुनाम्ना च (sunāmnā ca) - and by Sunāman; सुनेत्रेण (sunētrēṇa) - by Sunetra; सुवर्चसा (suvarcasā) - by Suvarcas;]
Sūta, this lineage has been filled by six sons of Garuḍa: by Sumukha, Sunāman, Sunetra, and Suvarcas. (5-99-2)
सुरूपपक्षिराजेन सुबलेन च मातले। वर्धितानि प्रसूत्या वै विनताकुलकर्तृभिः ॥५-९९-३॥
surūpapakṣirājēna subalēna ca mātalē। vardhitāni prasūtyā vai vinatākulakartr̥bhiḥ ॥5-99-3॥
[सुरूपपक्षिराजेन (surūpapakṣirājēna) - by Surūpa, lord of birds; सुबलेन (subalēna) - by Subala; च (ca) - and; मातले (mātalē) - by Mātali; वर्धितानि (vardhitāni) - were increased; प्रसूत्या (prasūtyā) - by birth; वै (vai) - indeed; विनता-कुल-कर्तृभिः (vinatā-kula-kartr̥bhiḥ) - by the makers of the lineage of Vinatā;]
By Surūpa, lord of birds, by Subala, and by Mātali, indeed, the clans were increased by birth by those who made the lineage of Vinatā. (5-99-3)
पक्षिराजाभिजात्यानां सहस्राणि शतानि च। कश्यपस्य ततो वंशे जातैर्भूतिविवर्धनैः ॥५-९९-४॥
pakṣirājābhijātyānāṁ sahasrāṇi śatāni ca। kaśyapasya tatō vaṁśē jātairbhūtivivardhanaiḥ ॥5-99-4॥
[पक्षिराज अभिजात्यानां (pakṣirāja abhijātyānāṁ) - of the noble offspring of the king of birds; सहस्राणि (sahasrāṇi) - thousands; शतानि च (śatāni ca) - and hundreds; कश्यपस्य (kaśyapasya) - of Kaśyapa; ततः (tataḥ) - from that; वंशे (vaṁśē) - in the lineage; जातैः (jātaiḥ) - born; भूतिविवर्धनैः (bhūtivivardhanaiḥ) - who increase prosperity;]
And of the noble descendants of the king of birds, hundreds and thousands were born in Kaśyapa's lineage—these increased prosperity. (5-99-4)
सर्वे ह्येते श्रिया युक्ताः सर्वे श्रीवत्सलक्षणाः। सर्वे श्रियमभीप्सन्तो धारयन्ति बलान्युत ॥५-९९-५॥
sarvē hyētē śriyā yuktāḥ sarvē śrīvatsalakṣaṇāḥ। sarvē śriyamabhīpsantō dhārayanti balānyuta ॥5-99-5॥
[सर्वे (sarvē) - all; हि (hi) - indeed; एते (ētē) - these; श्रिया (śriyā) - with splendour; युक्ताः (yuktāḥ) - endowed; सर्वे (sarvē) - all; श्रीवत्स-लक्षणाः (śrīvatsa-lakṣaṇāḥ) - marked by the Śrīvatsa; सर्वे (sarvē) - all; श्रियम् (śriyam) - splendour; अभीप्सन्तः (abhīpsantaḥ) - desiring; धारयन्ति (dhārayanti) - possess; बलानि (balāni) - strengths; उत (uta) - indeed;]
All these are indeed endowed with splendour, all are marked by the Śrīvatsa; all, desiring splendour, possess strengths indeed. (5-99-5)
कर्मणा क्षत्रियाश्चैते निर्घृणा भोगिभोजिनः। ज्ञातिसङ्क्षयकर्तृत्वाद्ब्राह्मण्यं न लभन्ति वै ॥५-९९-६॥
karmaṇā kṣatriyāścaitē nirghr̥ṇā bhōgibhōjinaḥ। jñātisaṅkṣayakartr̥tvādbrāhmaṇyaṁ na labhanti vai ॥5-99-6॥
[कर्मणा (karmaṇā) - by their actions; क्षत्रियाः च एते (kṣatriyāḥ ca ētē) - these are also Kṣatriyas; निर्घृणा (nirghr̥ṇā) - merciless; भोगि भोजिनः (bhōgi bhōjinaḥ) - enjoyers and consumers; ज्ञाति सङ्क्षयकर्तृत्वात् (jñāti saṅkṣayakartr̥tvāt) - because they destroy their kin; ब्राह्मण्यम् (brāhmaṇyam) - the state of being a Brāhmaṇa; न लभन्ति वै (na labhanti vai) - certainly do not attain;]
By their actions, these are Kṣatriyas—merciless, enjoying and consuming; because they destroy their kin, they certainly do not attain the status of Brāhmaṇas. (5-99-6)
नामानि चैषां वक्ष्यामि यथा प्राधान्यतः शृणु। मातले श्लाघ्यमेतद्धि कुलं विष्णुपरिग्रहम् ॥५-९९-७॥
nāmāni caiṣāṁ vakṣyāmi yathā prādhānyataḥ śr̥ṇu। mātalē ślāghyamētaddhi kulaṁ viṣṇuparigraham ॥5-99-7॥
[नामानि (nāmāni) - the names; च (ca) - and; एषां (ēṣāṁ) - of these; वक्ष्यामि (vakṣyāmi) - I will tell; यथा (yathā) - in order; प्राधान्यतः (prādhānyataḥ) - of prominence; शृणु (śr̥ṇu) - listen; मातले (mātalē) - Mātali; श्लाघ्यम् (ślāghyam) - praiseworthy; एतत् (ētat) - this; हि (hi) - indeed; कुलम् (kulam) - family; विष्णुपरिग्रहम् (viṣṇuparigraham) - cherished by Viṣṇu;]
Mātali, I will tell you the names of these, in order of prominence—listen. Indeed, this family is praiseworthy, cherished by Viṣṇu. (5-99-7)
दैवतं विष्णुरेतेषां विष्णुरेव परायणम्। हृदि चैषां सदा विष्णुर्विष्णुरेव गतिः सदा ॥५-९९-८॥
daivataṁ viṣṇurētēṣāṁ viṣṇurēva parāyaṇam। hr̥di caiṣāṁ sadā viṣṇurviṣṇurēva gatiḥ sadā ॥5-99-8॥
[दैवतं (daivataṁ) - deity; विष्णुः (viṣṇuḥ) - Viṣṇu; एतेषां (ētēṣāṁ) - for them; विष्णुः (viṣṇuḥ) - Viṣṇu; एव (ēva) - indeed; परायणम् (parāyaṇam) - supreme goal; हृदि (hr̥di) - in the heart; च (ca) - and; एषां (ēṣāṁ) - of them; सदा (sadā) - always; विष्णुः (viṣṇuḥ) - Viṣṇu; विष्णुः (viṣṇuḥ) - Viṣṇu; एव (ēva) - indeed; गतिः (gatiḥ) - refuge; सदा (sadā) - always;]
Viṣṇu is their deity; Viṣṇu alone is their supreme goal. In their hearts always is Viṣṇu, and Viṣṇu alone is always their refuge. (5-99-8)
सुवर्णचूडो नागाशी दारुणश्चण्डतुण्डकः। अनलश्चानिलश्चैव विशालाक्षोऽथ कुण्डली ॥५-९९-९॥
suvarṇacūḍō nāgāśī dāruṇaścaṇḍatuṇḍakaḥ। analaścānilaścaiva viśālākṣō’tha kuṇḍalī ॥5-99-9॥
[सुवर्णचूडः (suvarṇacūḍaḥ) - Suvarṇachūḍa; नागाशी (nāgāśī) - Nāgāśī; दारुणः (dāruṇaḥ) - Dāruṇa; चण्डतुण्डकः (caṇḍatuṇḍakaḥ) - Caṇḍatuṇḍaka; अनलः (analaḥ) - Anala; च (ca) - and; अनिलः (anilaḥ) - Anila; च (ca) - and; एव (ēva) - also; विशालाक्षः (viśālākṣaḥ) - Viśālākṣa; अथ (atha) - and; कुण्डली (kuṇḍalī) - Kuṇḍalī;]
Suvarṇachūḍa, Nāgāśī, Dāruṇa, Caṇḍatuṇḍaka, Anala, and Anila, as well as Viśālākṣa and Kuṇḍalī. (5-99-9)
काश्यपिर्ध्वजविष्कम्भो वैनतेयोऽथ वामनः। वातवेगो दिशाचक्षुर्निमेषो निमिषस्तथा ॥५-९९-१०॥
kāśyapirdhvajaviṣkambhō vainatēyō’tha vāmanaḥ। vātavēgō diśācakṣurnimēṣō nimiṣastathā ॥5-99-10॥
[काश्यपि (kāśyapi) - Kāśyapi; ध्वजविष्कम्भः (dhvajaviṣkambhaḥ) - Dhvajaviṣkambha; वैनतेयः (vainatēyaḥ) - Vainateya; अथ (atha) - and; वामनः (vāmanaḥ) - Vāmana; वातवेगः (vātavēgaḥ) - Vātavega; दिशाचक्षुः (diśācakṣuḥ) - Diśācakṣu; निमेषः (nimēṣaḥ) - Nimeṣa; निमिषः तथा (nimiṣaḥ tathā) - and Nimiṣa;]
Kāśyapi, Dhvajaviṣkambha, Vainateya, and Vāmana, Vātavega, Diśācakṣu, Nimeṣa, and also Nimiṣa. (5-99-10)
त्रिवारः सप्तवारश्च वाल्मीकिर्द्वीपकस्तथा। दैत्यद्वीपः सरिद्द्वीपः सारसः पद्मकेसरः ॥५-९९-११॥
trivāraḥ saptavāraśca vālmīkirdvīpakastathā। daityadvīpaḥ sariddvīpaḥ sārasaḥ padmakēsaraḥ ॥5-99-11॥
[त्रिवारः (trivāraḥ) - Trivara; सप्तवारः (saptavāraḥ) - Saptavara; च (ca) - and; वाल्मीकि (vālmīki) - Valmiki; द्वीपकः (dvīpakaḥ) - Dvipaka; तथा (tathā) - also; दैत्यद्वीपः (daityadvīpaḥ) - Daityadwipa; सरिद्द्वीपः (sariddvīpaḥ) - Sariddwipa; सारसः (sārasaḥ) - Saras; पद्मकेसरः (padmakēsaraḥ) - Padmakesara;]
Trivara, Saptavara, Valmiki, Dvipaka, Daityadwipa, Sariddwipa, Saras, and Padmakesara. (5-99-11)
सुमुखः सुखकेतुश्च चित्रबर्हस्तथानघः। मेघकृत्कुमुदो दक्षः सर्पान्तः सोमभोजनः ॥५-९९-१२॥
sumukhaḥ sukhakētuśca citrabarhastathānaghaḥ। mēghakr̥tkumudō dakṣaḥ sarpāntaḥ sōmabhōjanaḥ ॥5-99-12॥
[सुमुखः (sumukhaḥ) - Sumukha; सुखकेतुः (sukhakētuḥ) - Sukhaketu; च (ca) - and; चित्रबर्हः (citrabarhaḥ) - Citrabarha; तथा (tathā) - as well as; अनघः (anaghaḥ) - Anagha; मेघकृत् (mēghakr̥t) - Meghakrit; कुमुदः (kumudaḥ) - Kumuda; दक्षः (dakṣaḥ) - Daksha; सर्पान्तः (sarpāntaḥ) - Sarpanta; सोमभोजनः (sōmabhōjanaḥ) - Somabhojana;]
Sumukha, Sukhaketu, Citrabarha, Anagha, Meghakrit, Kumuda, Daksha, Sarpanta, and Somabhojana; (5-99-12)
गुरुभारः कपोतश्च सूर्यनेत्रश्चिरान्तकः। विष्णुधन्वा कुमारश्च परिबर्हो हरिस्तथा ॥५-९९-१३॥
gurubhāraḥ kapōtaśca sūryanētraścirāntakaḥ। viṣṇudhanvā kumāraśca paribarhō haristathā ॥5-99-13॥
[गुरुभारः (gurubhāraḥ) - Gurubhara; कपोतः (kapōtaḥ) - Kapota; च (ca) - and; सूर्यनेत्रः (sūryanētraḥ) - Suryanetra; चिरान्तकः (cirāntakaḥ) - Chirantaka; विष्णुधन्वा (viṣṇudhanvā) - Vishnudhanva; कुमारः (kumāraḥ) - Kumara; च (ca) - and; परिबर्हः (paribarhaḥ) - Paribarha; हरिः (hariḥ) - Hari; तथा (tathā) - also;]
Gurubhara, Kapota, Suryanetra, Chirantaka, Vishnudhanva, Kumara, Paribarha, and also Hari. (5-99-13)
सुस्वरो मधुपर्कश्च हेमवर्णस्तथैव च। मलयो मातरिश्वा च निशाकरदिवाकरौ ॥५-९९-१४॥
susvarō madhuparkaśca hēmavarṇastathaiva ca। malayō mātariśvā ca niśākaradivākarau ॥5-99-14॥
[सुस्वरः (susvaraḥ) - Su-svara; मधुपर्कः (madhuparkaḥ) - Madhuparka; हेमवर्णः (hēmavarṇaḥ) - Golden-complexioned; तथा एव च (tathā ēva ca) - and likewise; मलयः (malayaḥ) - Malaya; मातरिश्वा च (mātariśvā ca) - and Mātariśvan; निशाकर-दिवाकरौ (niśākara-divākarau) - The Moon and the Sun;]
Su-svara, Madhuparka, the golden-complexioned one, also Malaya, Mātariśvan, and the Moon and the Sun. (5-99-14)
एते प्रदेशमात्रेण मयोक्ता गरुडात्मजाः। प्राधान्यतोऽथ यशसा कीर्तिताः प्राणतश्च ते ॥५-९९-१५॥
ētē pradēśamātrēṇa mayōktā garuḍātmajāḥ। prādhānyatō’tha yaśasā kīrtitāḥ prāṇataśca tē ॥5-99-15॥
[एते (ētē) - these; प्रदेशमात्रेण (pradēśamātrēṇa) - merely by proximity; मया (mayā) - by me; उक्ता (uktā) - were named; गरुडात्मजाः (garuḍātmajāḥ) - the sons of Garuḍa; प्राधान्यतः (prādhānyataḥ) - in order of importance; अथ (atha) - then; यशसा (yaśasā) - with regard to fame; कीर्तिताः (kīrtitāḥ) - were mentioned; प्राणतः (prāṇataḥ) - after bowing; च (ca) - and; ते (tē) - they;]
These sons of Garuḍa were named by me merely by proximity, listed in order of importance and then by fame, and I mentioned them after bowing. (5-99-15)
यद्यत्र न रुचिः काचिदेहि गच्छाव मातले। तं नयिष्यामि देशं त्वां रुचिं यत्रोपलप्स्यसे ॥५-९९-१६॥
yadyatra na ruciḥ kācidēhi gacchāva mātalē। taṁ nayiṣyāmi dēśaṁ tvāṁ ruciṁ yatrōpalapsyasē ॥5-99-16॥
[यत् (yat) - whatever; अत्र (atra) - here; न (na) - not; रुचिः (ruciḥ) - pleasure; काचित् (kācit) - any; एहि (ēhi) - come; गच्छाव (gacchāva) - let us go; मातले (mātalē) - Mātali; तम् (tam) - that; नयिष्यामि (nayiṣyāmi) - I will lead; देशम् (dēśam) - place; त्वाम् (tvām) - you; रुचिम् (rucim) - pleasure; यत्र (yatra) - where; उपलप्स्यसे (upalapsyasē) - you will find;]
If there is nothing here that pleases you, come, Mātali, let us go. I will take you to a place where you will find something to your liking. (5-99-16)